Rudolf Chmela
Ďakujem, mne nič nechýba...
Snehové vločky zbesilo tancujú nad krajinou. V okne jedného domu stojí otec so synom a pozorujú tú nádheru. Syn nadšene hovorí o plánoch na nasledujúci deň. Rozpráva o tom, ako si spolu postavia snehuliaka a budú sa do sýtosti guľovať v tejto bielej nádhere. Otec počúva len naoko. Cez okno úzkostlivo sleduje silné poryvy vetra a jeho zrak spočinie aj na teplomere na ktorom ortuť povážlivo klesá hlboko pod bod mrazu. V mysli sa mu vynára obraz človeka odetého do chatrných šiat, zabaleného v starých dekách, tisnúceho sa k stene požiarnej zbrojnice. Dnes ráno ho zahliadol prvý krát, keď viezol synčeka do školy.